世界语快速入门 第4课

世界语快速入门
Rapida Kurso de Esperanto por ĉinaj komencantoj

第4课
Leciono 4

世界语语言实践
Praktiki Esperanton

你叫什么名字?

你叫什么名字?

前面我们学习、掌握了询问和回答姓名的一种表达方式,即
Kio estas via nomo?
Mia nomo estas Li Dali.
Mi estas Li Dali.

在使用世界语交流过程中,有时还遇到另外一种常用表达方式。

Kiel vi nomiĝas?
你叫什么?
Mi nomiĝas Wang Lulu.
我叫王璐璐。

nomiĝas 这个词,是由 nomo 变化而来的。如何变化,后面将会讲到。
现在记住它的词意就行了。
nomo:名字、名称
nomiĝi :名叫;(被)称呼为
————-
Saluton!
Mi nomiĝas Gu Li.
Mi estas ĉino.
Kiel vi nomiĝas?

Mi nomiĝas Anna.
Mi estas germano.
—————-
Saluton!
Mi nomiĝas Alfredo.
Mi estas hispano.

Kiel vi nomiĝas?
Mi nomiĝas Klaus.
Mi estas germano.

Kio vi estas?
Mi estas studento.

Kie vi studas?
Mi studas en Universitato Bremen. 我在不来梅大学上学。
———-
Saluton!
Mi nomiĝas xxx
Mi estas el Brazilo.
De kie vi estas?

Mi venas de Eŭropo.
Mi estas franco.
Mi nomiĝas xxx.
————–
Saluton!
Mi estas koreo.
Mi nomiĝas xx.
Kiel vi nomiĝas?

Mi nomiĝas xx.
Mi estas brito.

Kio vi estas?

Mi estas kuracisto.
Mi laboras en hospitalo en Londono (London).
Kaj kiu ŝi estas?

Ŝi estas mia fratino.

Kio ŝi estas?

Ŝi estas flegisto.
Ŝi estas komencanto de Esperanto.
———-

问候及道别

在聊天开始之前,有的人还会问你:
Kiel vi fartas?
Mi fartas bone.
Kaj vi?

前面学了见面打招呼,那分手时说什么呢?

Ĝis revido!
Ĝis morgaŭ!
Ĝis!

世界语词法基础知识
Baza Gramatiko de Esperanto

单词的组成部分

世界语的词汇源于印欧语系所属语言的国际化词汇成分,并且通过附加词缀及词根间的组合来构成新词,如,计算 + 机器 = 计算机,早晨 + 食品 = 早餐,飞行 + 港口 = 飞机场、航空港。这种搭积木式的构词方式,不但增强了它的构词能力,而且大大降低了单词学习负担。只需掌握2000多个世界语基本词就能阅读、写作,因为用这些词根及词缀,可自行生成上万个世界语单词。 右边注释

———-

世界语的构词成分包括词根、词缀、词尾。 右边注释

———

词尾决定词的性质,如前面学过的名词词尾 -o、形容词词尾 -a、原形动词词尾 -i 以及副词词尾 -e:ĉino,bona,labori、rapide 右边注释

————

词根无法再拆分,是词汇的最根本的部分,包含词汇的基本意思。例如,
右边注释

——

ĉin-,词根,表示与中国人、中国国家、中国语言有关的概念。

ĉin- 加名词词尾 -o,构成名词 ĉino 中国人。
ĉin- 加形容词词尾 -a,构成形容词 ĉina 中国的,中国人的。如
ĉina lingvo 中国的语言
右边注释

——

labor-,词根,表示与工作、劳动有关的概念。

labor- 加动词词尾 -i,构成动词,labori,工作,劳动,打工。
labor- 加名词词尾 -o,构成名词,laboro,工作,职业。如,
Kio estas via laboro? 你是做什么工作的?
labor- 加形容词词尾 -a,构成形容词,labora 工作的,劳动的。如,
la labora tempo 工作时间(上班时间)
右边注释

———————————————

词缀用以改变或补充词根的意义。
世界语的词缀包括前缀和后缀。
右边注释

———————————————

前缀位于词根前。例如,

mal- 表示相反的意思。例如,
amiko 朋友 → malamiko 敌人
bona 好的 → malbona 坏的
右边注释

———————————————

re- 表示重复或返回。例如,
veni 来 → reveni 回来
doni 给 → redoni 归还
右边注释

———————————————

后缀位于词根后、词尾前。例如,

-ist 表示从事某种职业的人,或某种主义、学说的信奉者或践行者,如
labori 工作 → laboristo 工人 → laborista 工人的。如
la Laborista Partio 工党、工人党(政党名称)
instrui 教,指教 → instruisto 教师
右边注释

———————————————

词可以由词根单独构成,如
mi,jes,en,sed。

词根与词根也可以根据需要组合成新词。
词根与词根组成的新词,一般只有最后一个词根保留词尾。
右边注释

———————————————

kun(一起)+ labori(工作)→ kunlabori 合作
inter(在…之间,介词)+ reto 网络 → Interreto 互联网
右边注释

—————————-

世界语中,词根与词根合在一起构成的词叫合成词,如,
kun-labor-i → kunlabori;
词缀附着于词根派生出来的词叫派生词,如,
re-ven-i → reveni;
通过改变词的词类词尾转换而来的词叫转类词,如,
amik-o → amik-a。
右边注释

———————————————

词缀本身也可以根据需要加上词尾构成新词。例如,

mal-,male 相反地
-ej,ejo 地点,场所
右边注释

———————————————

上一课介绍过一句问候语,Feliĉan Novjaron,其中的 novjaro 也是合成词,nova(新的)+ jaro(年)→ novjaro(新年)。如果不用合成词,novjaro 是 nova jaro,所以有时会见到 Feliĉan Novan Jaron 这样的新年祝福语。 右边注释

 

sub(在…下)+ urbo(城市)→ suburbo 郊区
manteno 早晨 + manĝi 吃饭 → mantenmanĝi 吃早饭 → mantenmanĝo 早餐

语言实践:

granda 大的,伟大的 → malgranda 小的,渺小的
juna 年轻的 → maljuna 年老的

Esperanto 世界语 → esperantisto 世界语者
kuraci 治疗 → kuracisto 医生,大夫
flegi 护理 → flegisto 护士
programo 程序 → programi 编写程序 → programisto 程序员
lingvo 语言 → lingvisto 语言学家
komuna 共同的,公共的 → komunisto共产主义者 → komunista 共产主义者的,如
la Komunista Partio 共产党

-i 表示国家的概念
ĉino 中国人 → Ĉinio 中国
japano 日本人 → Japanio 日本
germano 德国人 → Germanio 德国
ukraino 乌克兰人 → Ukrainio 乌克兰

现在还有人使用后缀 -uj 表示国家的概念,所以有时会见到 Ĉinujo、Hispanujo、Germanujo、Francujo 这样的国名形式。

-ej 表示场所
lerni 学习 → lernejo 学校
loĝi 居住 → loĝejo 宿舍,住宅
kafo 咖啡 → kafejo 咖啡馆
libro 书 → librejo 书店

———分割线———

 

课文 Teksto

Kiu lingvo?

En jaro, alilanda esperantisto venis al nia urbo. Lia nomo estas Shanny. Kiam li restis en Urumqi, ni interparolis nur en Esperanto.

En tago, mi kaj sinjoro Shanny iris al urba poŝtejo por telefoni al Japanio. Ĉar ni ĉiam parolis en Esperanto, mi parolis kun Shanny en Esperanto tre facile, kiel mi parolis ĉine kun ĉino. Do mi parolis al ĉina laboranto, tute nature, sed en ESPERANTO:
“Saluton! Kie ni povas telefoni al Japanio?”

Sed tiu laboranto ne respondis al mi. Li miris pri mia lingvo. Certe li pensis, kio estas tiu lingvo, kaj ĉu tiu homo estas ĉino aŭ ne.

Ankaŭ Shanny miris pri tio. Kial mi parolis en Esperanto al ĉino? Ĉu ankaŭ tiu laboranto estas esperantisto?

Mi tuj ridete diris al Shanny: “Tio estas amuza! Mi forgesis ŝanĝi al ĉina lingvo.” Sed mi parolis al Shanny ĈINE! Mi forgesas ŝanĝi al Esperanto!

哪种语言?

以前中国还没有互联网,大家主要靠纸质书信联系,既慢又贵。

有一次,Shanny 先生来到我所在的乌鲁木齐市。他是巴基斯坦的世界语者。他在乌鲁木齐期间,我们只用世界语交流。

有一天,我和 Shanny 先生去市邮局给日本打电话。因为我们一直说世界语,我已经习惯用这种语言了。我和 Shanny 用世界语说得很自然,就像我用汉语和中国人说话一样。

在邮局营业厅里,我非常自然地对一位工作人员说——但用的是世界语:
“您好!我们在哪儿能给日本打电话?”

他没有回答我。他对我说的话感到奇怪。他一定在想,这是什么语言?我到底是不是中国人?

Shanny 对此也感到奇怪。为什么我对中国人说世界语?难道他也是世界语者?

我马上笑着对 Shanny 说:“真有意思!我忘了切换成汉语了。”可我对 Shanny 说话用的是汉语!我忘了切换成世界语了!

6666666666666

单词表
Novaj Vortoj

bona
Afriko
estis
Eŭropo
mal-
-in-

—–

练习 Ekzercaro

派生词、合成词练习

patro patrino
amiko malamiko
……

Esperanto estas lingvo. 世界语是(一种)语言。

En Eŭropo estas multaj lingvoj.

Israelo estas en Azio.
Israelo estas azia lando.
Ankaŭ Irano estas azia lando.
Ambaŭ Israelo kaj Irano estas aziaj landoj.

La germana estas eŭropa lingvo.
Ankaŭ la itala estas eŭropa lingvo.
Ambaŭ la germana kaj itala estas eŭropaj lingvoj.

Li estas lingva instruisto. 他是语言教师。/ 他是教语言的老师
Ŝi estas Esperanta komencanto. 她是世界语(的)初学者。

Li estas germano. Lia amiko estas franca esperantisto. 他是德国人。他的朋友是法国世界语者。

语言实践:

Mi estas ĉino. Li kaj ŝi estas japanoj. 我是中国人,他和她是日本人。

Li estas programisto. Ni estas studentoj. Ili estas kuracistoj. 他是程序员,我们是大学生,他们是医生。

Saluton!
Ĉu estas japano en nia grupo?
Mi estas japano.
Kie vi loĝas?
Mi loĝas en Kioto.

Kio estas tio?
Kio estas tio en Esperanto?

Kio estas ĝi?
Kio estas ĝia nomo?
Kio estas ĝia nomo en Esperanto?

Kiel vi fartas?

Mi fartas bone.

Dankon!

Kaj vi?

Kiel vi fartas?

Ankaŭ mi fartas bone.
Dankon!

 

Mi fartas ne tre bone.

Ĉar mi

==

Saluton!
Kiu estas japano en nia grupo?
Mi estas japano.
Kie vi loĝas?
Mi loĝas en Kioto.

Saluton!
Ĉu estas vjetnama esperantisto en nia grupo?
Jes, mi estas vjetnamo.
Sed nun mi ne estas en vjetnamo.
Mi vojaĝas en Eŭropo.

 

形容词和名词数、格的一致性

 

动词的原形,即基本形态的动词,词尾为 -i。

例如,labori 工作、上班;loĝi 居住;lerni 学习;esti 是(系动词)。

第3课 Leciono 3

第5课 Leciono 5

返回教程目录
reveni al enhavo de la kurso

中国世界语网站绿网
Verda Reto, la ĉina esperanta retejo
https://reto.cn

——-

第三课,调整至前面:
Argentino 阿根廷
Barato 印度
Irano 伊朗
Israelo 以色列
Meksiko 墨西哥
Nederlano 荷兰
Pollando 波兰
Kanado 加拿大

第二课,调整至前面:
Aŭstralio 澳大利亚;大洋洲,澳洲
Brazilo 巴西
koreo 韩国人;朝鲜人
Usono 美国

——–

阅读次数 342 legintoj

发表回复 Respondi

您的电子邮箱地址不会被公开。标注 * 的为必填项目。Retpoŝtadreso ne estos publikigita. Devigaj kampoj estas markitaj per *.